Dejiny modernej slovenskej historiografie - úvod Európska, svetová a slovenská historiografia v 20. storočí. © Františka Čechová

V tomto kurze sa zoznámime s tým aké sú: Najvýznamnejšie prúdy v európskej a svetovej historiografii 20. storočia historické pracoviská na Slovensku. Univerzita Komenského, SAVU a SAV, Matica slovenská, Spolok sv. Vojtecha, Ústav pamäti národa a ďalšie pracoviská, Významné historické diela a ich autori. Daniel Rapant, Branislav Varsik, Alexander Húščava, František Bokes, Vojtech Ondrouch a ďalší historici odborné časopisy a súčasná historická tvorba a jej interdisciplinarita. Aké bolo Slovensko v 20. storočí najmä po roku 1945 z pohľadu historikov a publikovaných dokumentov. UCM. 3. ročník, História LS Bc. Františka Čechová

Najvýznamnejšie prúdy v európskej a svetovej historiografii 20 Najvýznamnejšie prúdy v európskej a svetovej historiografii 20. storočia ako základné rámcové východiská dnešnej slovenskej historiografie V tejto prednáške sa dozviete rámcové údaje I.. O vzniku a vývoji histórie ako profesionálnej vedy v 19. storočí II. . O vplyve sociálnych vied na európsku historiografiu 20. storočia III. O smerovaní svetovej historickej vedy v poslednej tretine 20. storočia

I. 19. storočie-inštitucionalizácia a profesionalizácia historickej vedy Od čias Herodota a Thukidida existovalo úsilie odlíšiť dejiny od mýtov a dosiahnuť tak pradivý a zároveň esteticky elegantný popis minulých udalostí. Ako moderná vedecká disciplína pestovaná na univerzitách sa však história objavuje až v 19. storočí Zároveň s profesionálnou historiografiou vznikol aj historizmus, ktorý zachvátil myslenie ľudí, ovládol prestížne, najmä nemecké univerzity, kde bol po Kantovi a Heglovi novou autoritou a magnetom Leopold von Ranke. V jeho seminári bolo štúdium na univerzite spojené s priamou účasťou študenta na vedeckom výskume. Podľa neho každá historická epocha má bezprostredný vzťah k Bohu, poriadok, ktorý umožňuje racionálne usporiadanie ľudského života. Dejiny sú kontinuálny a koherentný proces

Na začiatku bol Ranke. Historizmus Humboldt- Berlínska univerzita 1810 Bildung- výskum + výuka. Nemecký klasický idealizmus Leopold von Ranke 1795-1886, Filologická kritická metóda- seminár Wie es eigentlich gewesen ist? Monumenta Germaniae Historica Historische Zeitschrift 1859 Theodor Mommsen – Römische Geschichte(1854-6) Johan Gustav Droysen (1808-1884) helenizmus

Francúzsko- 19. storočie École des Chartes École des Hautes Études Prednášky a semináre Francois Guizot, Jules Michelet, Louis Blanc, Alexis de Toqueville, Hippolitte Taine, Adolphe Thiers- politici, populárne osobnosti Collection de documents inédits sur l´histoire de France Revue Historique 1876 (Revue de synthèse historique- 1900-1931 Henri Berr, Émile Durkheim)

Úlohy historickej vedy- historizmus 1. Vytváranie historického vedomia spoločnosti 2. Hľadanie vlastnej historickej identity Vznikali diferencované historické školy, národné historiografie podporené autoritou vedy, sprevádzané ideologizáciou. Historické bádanie v archívoch Medzinárodná spolupráca Orientácia na politické dejiny Významné osobnosti a udalosti Chronicles and Memorials of Great Britain and Ireland During the Middle Ages English Historical Review 1886 Rerum italicorum scriptores Rivista Storica Italiana 1884 American Historical Assotiation

Podmienky pre vznik historickej vedy na Slovensku František Palacký: Dejiny národa českého (1836-1872)- Pavol Jozef Šafárik: Slovanské starožitnosti 1837- archeológia Matica slovenská- Letopis Matice slovenskej František Víťazoslav Sasinek (1830-1914) Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska 1868, Dejiny kráľovstva uhorského 1869 Život sv. Cyrila a Metoda1885

Pozitivizmus Sociológia a sociálne vedy. Comte, Weber, Marx. Kríza historizmu -história prestala byť zdrojom pre premýšľanie o prítomnosti Wilhelm Windelband (1848-11915), spolu s H. Rickertom hlavný predstaviteľ bádenskej školy Prírodné vedy majú podľa Windelbanda nomotetickú povahu, t. j. skúmajú všeobecné zákony, zatiaľ čo historické vedy sú idiografické, t. j. zaoberajú sa zvláštnym, jednotlivým. Max Weber (1864-1920) veda chce výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho účinky. Sociológia náboženstva pomocný teoretický pojem: ideálny typ - abstrakcia, ku ktorej sa sociálna skutočnosť musí približovať, sociologická metóda

Marxizmus Karl Heinrich Marx 1818-1883 Kapitál 1867, The Eighteenth Brumaire of Louis Napoleon 1852, The Civil War in France 1871 Dejiny sú dejinami triednych bojov a revolúcií. Materiálna výroba Odcudzená práca Manifest komunistickej strany 1848 Friedrich Engels 1820-1895 The Condition of the Working Class in England 1844 Vladimír Iljič Uljanov- Lenin (1870-1924) Vývoj kapitalizmu v Rusku 1899 Marxizmus je spájaný s dvomi druhmi totalitarizmu komunizmus- ako praktická aplikácia marxizmu-leninizmu fašizmus a nacizmus, ktorý bol radikálnou reakciou na vznik komunizmu

„Gollova škola“ Jaroslav Goll -1846- 1929, profesor Karlovej univerzity, od jej rozdelenia 1882 vybudoval slávny historický seminár a stal sa aj zakladateľom českej pozitivistickej historickej školy- historický kriticizmus S jazykovedcom Janom Gebauerom a T. G. Masarykom prispel k vedeckému odmietnutiu pravosti Rukopisov (Královodvorského a Kutnohorského rukopisu). Český časopis historický- 1895 Jeho žiakmi boli Josef Pekař (1870-1937) Max Dvořák, Kamil Krofta( 1876-1945), Josef Šusta (1874-1945) -. Hospodárske, sociálne aj kultúrne dejiny- od medievistiky k Dejinám ľudstva Zdeněk Nejedlý (1878-1962)dejiny hudby, Bedřich Hrozný(1871-1952) asyrológia- Chetitština- publikované v nemčine v r. 1919 Lubor Niederle (1865-1944) etnológ a klasický archeológ- slovanská archeológia

Slovenské dejepisectvo do roku 1918 1895 Slovenská muzeálna spoločnosť, Slovenské pohľady Andrej Kmeť(1841-1908) archeológia, etnológia- Veleba Sitna 1893 Jozef Ľ. Holuby(1835-1923) František Richard Osvald(1845-1926) Július Botto (1848-1926)- Revúca. Slováci, vývin ich národného povedomia- (1906-1910) Jozef Škultéty (1853-1948)- polemika s V. Chaloupeckým Ján Kvačala (1862-1934)- Johann Amos Comenius. 1892. Tartu Jaroslav Vlček (1860-1930) Slovensko od reakce Bachovy do zrušení Matice slovenské Ľudovít Vladimír Rizner (1849-1913) , Milan Ivanka (1876-1950), Karol Anton Medvecký(1875-1937) Slovenský prevrat I-IV. 1931, Štefan Mišík (1843-1919)- dejiny Spiša , Alexander Lombardini (1851-1897) Dejiny Žiliny, Bytče...Archívny výskum Pavol Križko (1841-1902)-archivár, Banské mestá.

Zamyslite sa Môže byť účasť študenta na historickom výskume školiteľa užitočné pre Vašu profesionalitu? Ktorí Slováci študovali na nemeckých univerzitách v období historizmu- ako preniká historizmus k nám? Prečo spomíname Šafárikove Slovák vedecké dielo spolu s Františkom Palackým Čech ? Akými cestami sa Slováci zoznamujú v 19. storočí s marxizmom a pozitivizmom?

II. 20. storočie: Sociálne dejiny a európska historiografia Nemecko- kríza klasického historizmu Friedrich Meinecke (1862-1954) Die Entstehung des Historismus 1936. Programový apolitizmus. Zbavený redaktorstva Historische Zeitschrift. Walter Goetz: Propyläen Weltgeschichte Golo Mann-Alfred Heuss-August Nitschke- tretia edície Propyläen Weltgeschichte. Ernst Troetsch (1865-1923) – kritika dôsledkov historizmu Otto Hinze- novorankovstvo Nemeckí historici kritizovaní- učili netolerantnému nacionalizmu Comité International des Sciences Historiques (CISH) 1926 Medzinárodný výbor historických vied- Poriadal každých 5 rokov kongresy historikov Osvald Spengler, Paul Valéry, José Ortega y Gasset Johan Huizinga,(1872-1945) Jeseň stredoveku 1919 Dejiny kultúry. Filozofia kultúry ohrozenej moderným totalitarizmom, nacionalizmom a technicizmom Jacques Maritain

Francúzska historiografia Francúzsko- Annales d´histoire économique et sociale, 1929 Lucien Febvre (1878-1956): Filip II. a Franche –Comté , 1911 Martin Luther, Rabelais a problém bezverectva v 16. storočí Náboženské predstavy sú súčasťou kolektívnej mentality. Význam jazyka ako systému významov, do ktorého sa rodí každá generácia- sémiotika, lingvistika. Lévi Strausse. Kultúrna antropológia Marc Bloch (1886-1944) – štúdium v Lipsku. Le Rois thaumaturges-1924. Apologie pour l´histoire. 1949, La Societé feodale 1939-40. Letecké snimky francúzskeho vidieka Prvá generácia Bloch, Febvre. Univerzita Strassbourgh- boj o Sorbonne- 1933-1936 Durkheimova sociológia, geografia

Annales štyri generácie Iggers s. 61 Annales d´histoire économique et sociale, 1929 Annales. Économies. Societé. Civilisations. 1946 Dejiny sú dejinami človeka, ako sociálneho tvora. Prejavujú sa najmä v ekonómii, v štruktúre a funkcii spoločenských útvarov a v civilizácii Vedy o človeku- sciences de l´homme Dejiny nie sú jednosmerným pohybom od minulosti do prítomnosti. Čas plynie relatívne a skutočnosť je mnohovrstvovitá 1946 École Pratique des Hautes Études (Praktická škola vysokých štúdií) 1972 École des Hautes Études en Sciences Sociales (EHESS) Ekonómia, sociológia, antropológia + lingvistika, sémiotika, literárna Veda a psychoanalýza Annales. Histoire, Sciences Sociales. 1994

Druhá generácia Fernand Braudel (1902–1985) La Méditerranée et le Monde Méditerranéen a l'époque de Philippe II 1949 V Stredomorí plynú tri druhy času: „longue durée“-dlhé trvanie v geografickom priestore, prírodných podmienkach. „Conjonkturés“- pomalý čas spoločenských a hospodárskych štruktúr.“ Évenements“ –rýchly čas politických udalostí Civilisation matérielle, économie et capitalisme, XVe-XVIIIe siècle Les structures du quotidien (vol. 1, 1967) L'identité de la France 1986- Identita Francúzska je v pestrosti jeho regiónov. Ranonovoveká mentalita vidieka sa zachovala až do 20. storočia

Jacques Le Goff (1924) Les intellectuels au Moyen Âge, 1956 (čes.: Intelektuálové ve středověku, Karolinum, 2000) La Civilisation de l'Occident médiéval, 1967 (čes.: Kultura středověké Evropy, Odeon, 1991) Hérésies et société dans L'Europe préindustrielle XIe-XVIIIe sciecles, (red.) 1968 Pour un autre Moyen Age, 1977 La naissance du purgatoire, 1981 (čes.: Zrození očistce, Vyšehrad, 2003) L'imaginaire médiéval, 1985 (čes.: Středověká imaginace, Argo, 1998) Une histoire du corps au Moyen Âge (s Nicolasom Truongom), 2003 (čes.: Tělo ve středověké kultuře, Vyšehrad, 2006)

Šestdesiate roky- tretia generácia Annales Emmanuel Le Roy Ladurié (1929) Les Paysans de Languedoc - 1966 Le Carnaval de Romans 1579-1580 – 1980 rozpor medzi protestantským pariciátom a katolíckymi nižšími vrstvami prerástol počas karnevalu do masakru doprevádzaného agresívnym symbolickým jednaním. Používaná sexuálna symbolika je vysvetľovaná na základe psychoanalýzy. Phillippe Ariès (1914-1984) L'Enfant et la vie familiale sous l'Ancien Régime, 1960. L'Homme devant la mort, Seuil. 1977. Mentality raného novoveku George Duby (1919-1996) Le Dimanche de Bouvines (1973) Robert Mandrou (1921-1984). Les Fuggers, proprietairesfonciérs en Souabe 1500-1618, Paris 1969 študoval fenomén čarodejníctva a mentalitu raného kapitalizmu na príklade rodu Fuggerovcov

Štvrtá generácia niektorí historici uznávajú len 3 generácie Jacques Revel- Riaditeľ EHESS André Burguiére: Dejiny školy Annales, Dejiny rodiny Bernard Lepetite: Les villes dans la France moderne 1740–1840. 1988 Jean Delumeau- práce o reformaácii a dechristianizáciii Európy zájem o historickú psychológiu Francois Furet: historik francúzskej revolúcie Roger Chartier- EHESS-2006 Pierre Nora (1931) : Les Lieux de mémoire I-XII. 1984–1992

Nemecká historiografia nové sociálne dejiny Po druhej svetovej vojne- snaha vyrovnať sa s minulosťou Max Weber a Karol Marx- politika a spoločnosť Modernizácia, industrializácia..... Fritz Fischer , Eckart Kehr- prvá svetová vojna- Priemyslové elity na úkor politickej demokratizácie a sociálnych reforiem Bielefelderschule- 1971 (Historische Sozialwissenschaft) Geschichte und Gesellschaft 1975 Hans Ulrich Wehler (1931), Bismarck und der Imperialismus (1967 Modernisierungstheorie und Geschichte, 1975. Jürgen Kocka (1941) Geschichte der Arbeiter und der Arbeiterbewegung in Deutschland seit dem Ende des 18. Jahrhunderts. 1990 Lutz Niethammer 1939 Lebenserfahrung und kollektives Gedächtnis. Die Praxis des „Oral History“. 1980.

Západná Európa Vplyv marxizmu- dejiny robotníctva, dejiny žien Past and Present 1952 Sociálne a kultúrne dejiny Lawrence Stone, T. S. Ashton, John Eliot, Geoffrey Elton E. P. Thompson- History Workshop- Časopis socialistických a feministických historikov . Rola násilia vo vymedzovaní mužskej identity. Kultúra nižších vrstiev Historische Antropologie 1993, (Oddyseus 1991 Moskva- podobné časopisy) Michael Mitterauer- profesor hospodárskych a sociálnych dejín Viedeň- 1971- historická antropológia, kvalitatívny výskum. Dorothee Wierlingová: Mädchen für Alles 1987 oral-audio-visual history

Zamyslite sa Historická veda, ako ju vyučoval Ranke vo svojom seminári, podobne ako pozitivistická historiografia sa usilovala o vedeckú neutralitu. Prečo boli nemeckí historici obviňovaní, že podnecovali nacionalizmus? Prečo sa moderná nemecká historiografia zameriavala viac na moderné dejiny a francúzska na stredovek a raný novovek? Ako je možné dokumentovať vplyv marxizmu na modernú anglickú a taliansku historiografiu?

III. „Nové dejepisectvo“ posledná tretina 20. storočia Návrat naratívnych foriem dejepisectva Lawrence Stone: „The Revival of Narrative Reflektions“ Past and Present 1979 60. roky otriasli vierou v pokrok a vedu Kritické prehodnotenie vedeckej racionality Príčiny historickej zmeny sú veľmi rôznorodé

Kritika konceptu modernizácie Francis Fukuyama: The End of History? 1989 moderná trhová ekonomika + zastupiteľská parlamentná demokracia- vyvrcholenie modernizácie- vyvrcholenie dejín? Nové dejiny- od mocenských centier k širokým masám k handicapovaným, utláčaným skupinám ľudí. Sociálnovedné -makrohistorické koncepty- nedokázali vysvetliť príčiny všetkých javov- Anonymné výrobné sily neslúžia iba pokroku, ale aj deštrukcii Nové kultúrne dejiny nehľadajú romantickú idylu, ale sociálne rozpory, ktoré viedli ku konfliktom. Jednotlivec už nie je súčasť anonymného davu, ale individualitou Dejiny nie sú jednotný proces, jeden veľkolepý príbeh. Pluralita jednotlivých príbehov Mikrohistória, každodennosť jednoduchých ľudí tak, ako ju oni sami vnímali Alltagsgeschichte – Gottingen

Nové dejiny a ich témy Thomas Keith : Religion and the Decline of Magic, 1971- štúdia o ľudovej viere v 16-18. storočí Peter Burke : Popular Culture in Early Modern Europe 1978 Hans Medick: „small is beatiful“ Jurgen Kocka: Individuálnu existenciu však môžeme porozumieť lev v širšom kultúrnom celku Bez explicitných, jasne formulovaných otázok ktoré nám umožňujú vyňať poznávaný objekt z nemerateľného množstva historických javov nemôžeme získať zmysluplný obraz poznávanej skutočnosti

Mikrohistória Taliansko: Quaderni Storici- 1966 Mikrostoria : Carlo Ginzburg : The Cheese and the Worms. 1978 Príbeh mlynára zo 16. storočia- o syre a červoch Carlo Poni Edoardo Grendi Giovani Levi: Braudelov Dom dejín síce naskytá mnoho miestností pre rôzne pohľady a prístupy, ale nebývajú v ňom žiadni ľudia

Metodologické problémy. Postmodernizmus odmietnutie osvietenstva „Postmodernisti“ Roland Barthes, Paul de Man, Hayden White, Jacques Derrida, Jean Francois Lyotard- historická fikcia a problém diskurzu „Nový historizmus“ Kultúrna a symbolická antropológia Radikálne teórie lingvistického determinizmu „Ligvistický obrat“: Experimentálna veda pátrajúca po zákone, či interpretatívna veda pátrajúca po význame?

„Lingvistický obrat“ Hyden White: Historical Text as Literary Artifact 1978 súvislý text vytvárajú estetické, etické a nie vedecké zretele. Historické rozprávania sú verbálnymi fikciami, ktorých obsah je rovnako vynálezom ako nálezom a ich formy majú viac spoločného s krásnou literatúrou, ako s prírodovedeckými štúdiami Parick Barthes Discourse of History1981 Jacques Derrida a dekonštruktivizmus Michéle Foucault: Archeológia vedenia. Dejiny šialenstva, Dozerať a trestať Ferdinand Saussure: Človek nepoužíva jazyk na sprostredkovanie svojich myšlienok, ale naopak, jeho myslenie je determinované jeho jazykom Foucault odstránil autora ako určujúceho tvorcu textu

Čo ďalej? Peter Novick: Objektivita v histórii nie je dosiahnuteľná. Historik môže dúfať nanajvýš, že jeho závery sú hodnoverné. Hodnovernosť ale nespočíva v svojvoľnom vymýšľaní si príbehov, ale na racionálnych stratégiách, ktoré o tejto hodnovernosti rozhodujú. Historické dielo sa vzťahuje k historickej skutočnosti, aj keď sú metódy historikovho prístupu s skutočnosti zložité a nepriame. Historik s minulosťou vedie dialóg nie vo vzduchoprázdne, ale v rámci spoločenstva bádateľov, ktoré má jednotné merítka hodnovernosti.

Koniec histórie ? Postmoderná kritika Spochybňovanie racionálneho diskurzu sa spája s odmietaním osvietenstva a jeho optimizmu a viery v ľudský rozum a pozitívny vplyv vedy pre ľudstvo História už nie je veda?

Vyhľadajte si odpovede na otázky Ktoré inštitúcie a aktivity mali význam pre rozvoj historickej vedy? Ktoré časopisy určovali trendy historickej vedy v Európe? Dostal niektorý historik Nobelovu cenu za literatúru? Štúdium ktorých ďalších vied bolo výhodné pre historikov v jednotlivých obdobiach vývinu historickej vedy? Čo je to interdisciplinarita? Čo je to teória modernizácie? Ako ovplyvnila historickú vedu sociológia? Prečo prišlo ku kríze historizmu? Ktoré autority dnes spochybňujú postavenie histórie ako vedy a prečo? Aké argumenty máme na obranu histórie v pozícii vedy? Bude Vaša bakalárska práca vedeckou prácou?

Literatúra Georg G. Iggers: Dějepisectví ve 20. století. Praha, 2002 Kutnar, František –Marek Jaroslav: Přehledné dějiny českého a slovenského dějepisectví. Praha, 2009 Havrila Marek – Otčenášová Slávka: Historiografia na Slovensku v kontexte spoločenského vývinu 19. a 20. storočia. Prešov 2009 Mrva, Ivan: Slovensko a Slováci v 2. polovici 19. storočia. Bratislava: Perfekt-Trnava: UCM, 2010 Ostatné publikácie sú uvedené v sylaboch Pri vypracovaní úloh používajte tiež Vám dostupné internetové zdroje

Ďakujem za pozornosť a Vašu spoluprácu Františka Čechová