Štruktúrne uvažovanie o jazyku

Présentation au sujet: "Štruktúrne uvažovanie o jazyku"— Transcription de la présentation:

1 Štruktúrne uvažovanie o jazyku
prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

2 I. Časová kontinuita I. Predštruktúrne uvažovanie o jazyku (19. storočie) historicko-porovnávacia jazykoveda Wilhelm von Humboldt mladogramatici II. Štruktúrne uvažovanie (koniec 19. a 20. storočie) 4 školy štrukturalizmu Generatívna gramatika N. Chomského Syntaktické štruktúry (1957) zavedenie sémantickej zložky

3 Štruktúrne uvažovanie o jazyku
Štrukturalizmus považuje jazyk za systém jeho časti sa dajú skúmať len v spätosti s ich funkciami Poznatkovú bázu systémovo-štruktúrnej jazykovedy vybudovali 4 školy: ženevská dánska americká pražská

4 Ženevská škola Ferdinand de Saussure (1857–1913)
Cours de linguistique générale, 1916 Charles Bally Albert Séchehay

5 sychrónny a diachrónny prístup
langue a parole jazyk ako systém jazyk ako znak

6 I. Synchrónny a diachrónny prístup
Jazykové javy možno študovať dvojako: ako za sebou nasledujú v čase diachrónny prístup objasňuje sa jazykový vývin ako existujú v čase vedľa seba, v určitom období synchrónny prístup

7 konzervatívne prvky sa spravidla uchovávajú v spisovnom jazyku
v jazyku existujú vedľa seba prvky prežívajúce z minulosti a súčasne prvky progresívne, predznamenávajúce jazykový vývin bežný hovorený jazyk obsahuje často nové javy, ktoré môžu naznačovať budúcu podobu jazyka

8 príklad V tvare gen singuláru ženských rodných mien sa objavuje koncovka –i: Soňa – Sone/Soni Dáša – Dáše/ Dáši Anča – Anče/Anči (Dolník, 2000, s. 280) Vo východnej slovenčine, v južnom páse stredoslovenských a západoslovenských nárečí je v gen jedn. čísla – i (duši, ulici, koži) už od 16. storočia. (Pauliny, 1990)

9 II. langue – jazyk abstraktný systém znakov a pravidiel jestvujúci vo vedomí všetkých nositeľov istého jazyka systém, ktorý je všeobecne uznávaný používateľmi jazyk je majetkom spoločnosti spoločenský jav

10 parole – individuálny jav parole : langue
parole – reč konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v konkrétnom rečovom prejave jednotlivca parole – individuálny jav parole : langue protiklad individuálne – spoločenské ??? W. von Humboldt pozri: predštruktúrna lingvistika

11 Vzájomný vzťah langue a parole – podľa Saussura
langue a parole prísne oddeľuje predmet lingvistiky – výlučne langue

12 Vzájomný vzťah langue a parole – dnešná lingvistika
výsledok abstrakcie z neobmedzeného počtu prehovorov, teda z parole parole konkrétny prehovor môžeme utvoriť vtedy, ak poznáme prvky a pravidlá na ich spájanie, teda langue parole je zdroj inovácií v jazyku (v langue)

13

14 III. jazyk ako systém jazyk a šach
šach: figúrky a pravidlá hry jazyk: prvky a pravidlá na ich používanie nie je dôležité z čoho je figúrka vyrobená, podstatná je jej funkcia a vzťah k iným figúrkam v jazyku – systéme znakov – tiež nie je dôležitá podoba znaku, ale jeho vzťah k iným znakom a jeho funkcia

15 Dva druhy vzťahov medzi jazykovými znakmi
Syntagmatické vzťah znaku k iným znakom vo výpovedi (v parole) Paradigmatické vzťah znaku k iným znakom v jazykovom systéme (v langue)

16 IV. teória jazykového znaku
Pojem Zvukový obraz

17 signifié signifiant

18 označované označujúce

19 3 vlastnosti znaku podľa F. de Saussura
arbitrárnosť (ľubovoľnosť) lineárnosť (priamočiarosť) diskontinuita (pretržitosť)

20 1. arbitrárnosť (ľubovoľnosť)
Týka sa vzťahov medzi zložkami jazykového znaku Vzťah medzi označovaným a označujúcim je ľubovoľný Medzi označovaným a označujúcim neexistuje žiadny vopred daný príčinný vzťah, tento vzťah je výsledkom konvencie

21 Neexistuje žiadny príčinný vzťah medzi označovaným (pojem strom)
označujúcim (sledom hlások s-t-r-o-m)

22 Dôkaz arbitrárnosti Existencia rôznych jazykov, v ktorých má označované strom iné označujúce: arbre tree  Baum árbol 

23 Námietky voči arbitrárnosti (I)
Existujú aj slová, v ktorých vzťah medzi označovaným a označujúcim nie je ľubovoľný, ale motivovaný Onomatopoje (zvukomalebné slová) ku-ku, hav-hav, kikirikí, plesk kukučka, prskať, šušľať, chrchľať, vŕkať kikirikí cock-a-doodle-doo  cocorico  quiquiquí 

24 Námietky voči arbitrárnosti (II)
odvodené slová voda – vodovod (voda + viesť) drevorubač náhrdelník železný zajtrajší

25 Obrazový a jazykový znak
Peter Pollág, Samotár Utorok prázdnota. Mlčiaca mrákota ma desí. Hľadám a pýtam sa, odpoveď nemám. Kde si? F.R., Samotár

26 2. lineárnosť jazykového znaku
Jazykové znaky: vo výpovedi radené v čase za sebou jeden znak za druhým, nie vedľa seba rozličné pravidlá slovosledu hodnota znaku je daná jeho umiestnením slovenčina: aktuálne členenie výpovede sukcesívnosť (=následnosť, postupnosť) Obrazové znaky: prvky radené jeden vedľa druhého, v priestore simultánnosť (=prebiehajúci súbežne, naraz)

27 3. Diskrétnosť jazykového znaku
diskrétny = odb. nespojitý, oddelený, diskontinuálny mimojazyková skutočnosť je v našom mozgu registrovaná ako kontinuum, ako nepretržitá jazykový znak ohraničuje, vydeľuje jej presný výsek

28 poznámka mimojazyková skutočnosť je v našom mozgu registrovaná ako kontinuum, ako nepretržitá chápanie mimojazykovej skutočnosti ako kontínua možno prirovnať k maliarskej technike sfumato farebné tóny prechádzajú jeden do druhého, neostré hranice, hmlisté, jemné, plynulé, kontinuálne prechody na rozdiel od ostrých hraníc geometrických tvarov napr. v kubizme

29 námietky Existuje množstvo javov, ktoré sú diferencované a vnímame ich ako diferencované Vznik jazykových znakov a odlišné členenie reality súvisí so životnými podmienkami

30 Dánska škola Luis Hjelmslev
Jazyk jazyk ako systém znakov, jazykové funkcie, typológia jazykov je jazyk cieľom poznávania alebo len prostriedkom na poznávanie niečoho iného? jazyk ako prostriedok poznávanie jazyka – brána k poznávaniu národa dnes takto jazyk poníma lingvokulturológia

31

32

33 Americká škola H. Bloomfield
predmet jazykovedy: javy, ktoré jazykovedy dokáže presne (exaktne) opísať jazyková forma význam nie je prístupný priamemu vnímaniu matematizácia lingvistiky

34 Pražská škola 20. roky 20. storočia
Českí lingvisti: Mathésius; Havránek, Trnka, Trávníček, Skalička, Kořínek, Jedlička Ruskí lingvisti: Jakobson, Trubeckoj, Karcevskij Rakúsky psychológ: Karl Bühler Slovenskí lingvisti: Novák, Ružička, Pauliny, Horecký

35 Vilém Mathésius prednáška: O potenciálnosti jevů jazykových
potenciálnosť: kolísavosť, premenlivosť pružná stabilita Tézy predložené prvému zjazdu slovanských filológov v Prahe (1929) jazyk – systém účelných jazykových prostriedkov – funkčný systém pražský štrukturalizmus = funkčný štrukturalizmus

36 Prínos Pražského lingvistického krúžku
Fonológia: Nikolaj Sergejevič Trubeckoj Základy fonológie Morfológia: Roman Jakobson – teória príznakovosti Syntax aktuálne členenie výpovede – funkčná perspektíva vety

37 Kaviareň Louvre Praha miesto stretnutí pražských štrukturalistov

38 Literatúra na štúdium Černý, J.: Dejiny lingvistiky. Olomouc: Votobia 1996, s. 127 – 216.